Vojna o Falklandy
Falklandy- skupina dvoch hlavných a viac než stovky maličkých ostrovov, ktoré ležia v Atlantickom oceáne. Ležia 640 km od východného pobrežia Argentíny a 12.980 km od Británie. Anglický námorníci sa tu vylodili ako prvý v roku 1690 a od tej doby bolo súostrovie pod neustálou nadvládou Británie až do roku 1833. V roku 1982 tu žilo menej ako 2000 obyvateľov, z toho väčšina z nich na východnom pobreží, kde ležalo hlavné mesto Stanley. Skoro všetci obyvatelia súostrovia boli britského pôvodu. Argentínci si však dlhú dobu robili nárok na tieto ostrovy, ktoré nazývali Las Malvinas a ktoré behom devätnásteho storočia začali jednoducho okupovať.
SAS pristáva na ľadovci Fortuna
Necelé dva týždne po argentínskej invázii pristál vo víchrici na antarktickom ľadovci oddiel odborníkov na boj v horských podmienkach 22.SAS. Pilot námornej helikoptéry musel vykonať tri cesty z lodi na pobrežie, než sa víchrica zmiernila natoľko, že vojaci mohli vystúpiť. Po päť hodinovom boji so živlami vojaci, ktorý niesli 35kg záťaže a tiahli štyri sane, ktoré vážili 90kg, urazili kilometer, keď sa začalo stmievať. Keď sa pokúšali postaviť dva arktické stany, aby sa v nich ukryli, vietor jeden odfúkol a u druhého zlámal tyče. Väčšina oddielu strávila mrazivú noc na ľadovci, chránená len spacákmi a núdzovými stanmi. Ráno požiadali o evakuáciu vysielačkou. V búrke ich našli až po hodine hľadania a cestou späť jeden z vrtuľníkov havaroval a bol úplne zničený. Bol zranený len jeden vojak. Obidva vrtuľníky si rozdelili stroskotaných vojakov a a keď vzlietal havaroval aj druhý vrtulník.
Denná rutina SAS a SBS
Všetky tými SBS sa rovnako dostali na breh ako hliadky SAS, aby preverili pláže vhodné k možnému vylodeniu. Pracovali v noci a dny trávili skovaní v úkrytoch. Keď sa začalo s bombardovaním z mora na pozemné ciele pozorovatelia SAS boli schopný udať strelcom presné informácie o cieľoch. Keď napríklad hliadka zbadala stanovisko vrtuľníkov 30km od ich ležania požiadali o letecký útok. Niekoľko dôležitých helikoptér bolo zničených. Vojaci tejto hliadky strávili celkovo 25 dní vo svojej maličkej skrýši než boli vystriedaní. Keď vojaci ležali vo svojich chladných, vlhkých skrýšiach vo falklandskej rašelinovej pôde osem denných hodín bolo nekonečne dlhých. Pohyb bol nemožný pretože vrtuľníky a hliadky Argentíncov bolo neustálou hrozbou. Nemohli používať variče okrem skorého rána a tak museli jesť prídely studené. Varenie horúceho čaju a príležitostná príprava jedla sa stala zlatým klincom dňa.
Prepadnutie na Pabble Islande
Útočná jednotka okolo 50 až 60 mužov, hlavnú útočnú silu poskytoval horský oddiel zatiaľ čo mobilný a letecký mal úlohu rezervy. Každý člen útočnej skupiny SAS mal pri sebe útočnú pušku M16 s tromi náhradnými zásobníkmi a k tomu ešte muníciu 200 5,56mm striel. Okrem toho väčšina mužov niesla M72(LAW),boli ideálne proti lietadlám na zemi. Keď ich tri vrtuľníky vysadili sedem kilometrov od letiska stretli sa s pozorovacími hliadkami, ktoré sledovali letisko a získavali priebežné informácie o stave a obrane letiska. Kvôli zlému počasiu bola operácia zahájená o 7.00, kedy útočníci spustili palbu zo 66mm proti pancierových zbraní LAW(light antitank weapon) a lietadlá poškodili. Po bleskovom útoku, ktorý trval štvrť hodinu sa skupina stiahla. Bolo zničených šesť lietadiel Pucara, štyri cvičné lietadlá a jeden skyvan. SAS utrpela bez strát na životoch. Bol to veľký úspech, ale 19.mája vzlietol k poslednému dennému letu vrtuľník Sea King s troj- člennou posádkou a plný vojakov eskadry D a G sa zrútil do mora. To si vyžiadalo 20strát a z toho 18 vojakov SAS. Bola to najväčšia strata pluku od 2.sv.vojny.
Prímerie vyjednané SAS
Dňa 14.júna 1982 za všeobecného prímeria odleteli podplukovník Rose a kapitán Bell, ktorý hovoril po španielsky, vrtuľníkom do Stanley, aby sa dohodli na podmienkach kapitulácie s generálom Menendezem, argentínskym guvernérom Falklandských ostrovov. Behom dvoch hodín bola podpísaná kapitulácia a 15.júna podpísal veliteľ britských pozemných vojsk a argentínsky vrchný veliteľ dokument o kapitulácii. Potom odišli vojaci SAS do vládneho domu kde vztýčili malú plukovnú vlajku, ktorú si priviezli z Herefordu. Neskôr bola nahradená väčšou vlajkou, ktorú doniesli vojaci Kráľovskej námornej pechoty. Tak skončila vojna o Falklandy. Pre pluk znamenala úspešné ťaženie, v ktorom mali vojaci príležitosť predviesť svoje množstvo bojových dovebností. Muži s SAS opäť ukázali svoju skvelú profesionalitu, aj keď sa ich cez dvadsať nevrátilo.
––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
použitá lit.: -Steve Crawford(SAS-encyklopédia)
-Peter Ratcliefe(25rokov v boji s SAS)
-Internet
autor textu: Sgt.Brano